Trilógiou včerajšieho večera
bola Noc plná naozajstných snov
a Ty a Ja.
Semafory, tie odporné červené svetlá
ťa nechceli pustiť ku mne,
a zrazu som sa aj ja bál,
že prídeš a budeme navždy snívať
o láske, ktorú som ti vzal.
Prikázal som Ti zabudnúť
a sám
opúšťam až príliš často realitu.
Ocitám sa vo fantastickom svete
plnom Tvojich očí
a hľadám srdce s ktorým
možno navždy splynúť.
Mám strach, že raz nevyskočím
a budem s Tebou a Ty tu
nebudeš a ja sa s odznakom
blázna stanem najštastnejšie
zamilovaný otrok
spomienky na dievča,
ktorému som do tváre
hodil srdce a ona sa uhla a zabudla,
lebo som to chcel.
Neznášam sa keď mi
slza na tvári vyoráva
brázdu do ktorej seje
smútok svoje semená.
Keď zamestnaný ľútosťou
zabúdam na všetko
čo ma niekedy trápilo.
Skúšal som Ťa utopiť
v rume, ktorý tak často
pijú básnici a
stále mám pocit, že
sa mi smeješ.
Neznášam sa pretože
Ti píšem
aby si ma zabila,
roztrhala ako listy,
ktoré som písal
pri love na lásku.
Smutný a sám zatváram
za sebou dvere a
egoisticky sa vrhám
medzi vyhladovaných
vlkov nech ma
roztrhajú a chcem
aby si bola šťastná.
Básnikov strach
20.03.2007 11:09:28
bojím sa skoro stále, ale ten strach za to stojí pretože je lepší ako nevstať
Komentáre
pekne
...