Bolo to také malé zaľúbené dievčatko.
Bolo však svojim spôsobom zaujímavé.
Jej úsmev znel ako východ slnka
a malo zvláštny nos a oči nehou zafúľané.
Tancovalo valčík a nehrala hudba.
Bolo ju však počuť pri pohľade na ňu.
Jej meno znelo ako milovanie
a v pohľade mala lásku nehou zafúľanú.
A stále sa smialo a šťastie rozdávalo.
Vedelo liečiť všetky srdca rany.
Jej tanec znel ako tlkot srdca
bez chyby, čistý len nehou zafúľaný.
Nedalo sa ho nedotknúť a snívať.
Vyrástlo a ja som ostal nemo stáť.
Spravil som jednu obrovskú chybu
dal som sa nehou zafúľať.
Bolo to také malé zafúľané dievčatko.
Strašne rado gumených mackov cmúľalo.
A vždy keď mi darovalo tanec
tak sa tak krásne na mňa usmialo.
Ďakujem, prosím, milujem
Komentáre
:))
...
(:
m ka