Pri pohľade z internátu
Ako lienka na lístku trávy,
ako motýľ čo rosu sŕka,
ako fľaška utopená v žiali,
ako srdce čo lásku neponúka.
Ako jeleň čo zavetril lovca,
ako kniha čo zabudla sa v rohu,
ako oči strápeného otca,
ako tŕň čo brebodol mi nohu.
Presne takto vidím tento svet,
nerozhodný, plný váhania.
Prúžky dymu z mnohých cigariet
rozplynú sa bez dlhého čakania.
Raz stojím nahý pred Pánom,
raz zase opíjam sa v bare.
Raz zistím po opici nad ránom
že pil som SÁM na svojom vlastnom kare.
Komentáre