Zase neviem nakoľko sa ma týkaš,
máš v očiach hĺbku nedočkavosti a
ešte niečo čo má korene niekde inde.
Som malý chlapec a ty mi nimi vykáš,
daruj mi slovo a navždy preč odídem.
V bezvetrí ticha mi prosím dovoľ odísť,
zabi tú nádej a odožeň ma preč.
Až na kraj svojho srdca a zhoď ma dole.
Už nechcem byť tvoja nudná korisť,
len neviem komu z nás patrí bolesť.
Včera dohorela posledná a už nechcem ďalšiu,
a mal by som byť asi rád, tak prečo sedím
prosím ťa o milosť a chcem sa znova zapáliť.
Veď v básni sa vždy láska podarí
a život tú masku musí odhaliť.
Komentáre
(:
...
:)