Akási mladá slečna mi podala jej sveter. Bolo mi zima, ale všemožne som sa to snažil zakryť. Nemohol som ho prijať, ale jej je vraj teplo. Neveril som jej, ale zima ma premohla tak som si obliekol jej modrý sveter s fínskym jeleňom na prednej strane a výstrihom do Véčka. Bol mi akurát a ona bola útla. Pozrela sa na mňa. V jej očiach boločosi zvláštne, akoby mi ďakovala a pritom jediný kto mal za čo ďakovať som bol ja. Opätoval som jej pohľad a nemohol som odtrhnúť oči z jej okrúhlej tváre. Mala modré oči, alebo zelené. V tom svetle sa to nedalo riadne rozpoznať. Riasy malavýrazné a také hrozne pekné, také čo pasovali k tým uhrančivým očiam. Líca mala do ružova a na nose mala taký maličký pekný kopček. Mal som rád malé veci a ona vedela pekne rozprávať. Mala zvláštny prízvuk, sladký ak sa to dá povedať. Akoby ste sa rozprávali s malým dievčatkom a ona to bola žena a zrazu som ju začal mať rád. Bola jej zima a ja som mal oblečený jej sveter. Chytil som ju za ruku a ona ju odtiahla. Bála sa ma. Predstavil som sa jej. Usmiala sa a tiež mi povedala ako sa volá. Znova sa usmiala a podala mi ruku. Bola teplejšia ako moja a príjemne hriala. Spýtal som sa jej ako to, že jej nie je zima. Znovu sa usmiala, stisla mi ruku a vtedy som ju objal.
Zaspali sme a ráno bola preč. Zostal mi len ten sveter. Nosím ho keď mi je zima. Aj keď mi nei je a spomínam. Na jej oči, jej prízvuk a hľadám ich. Viem, že ju raz nájdem a budem pripravený, nenechám ju odísť. Mám ju rád.
Komentáre