Vraj odišla a nebo bolo tiež nemé,
strom kričal do prázdnoty dňa.
Kráčal som ulicou a slnko vedelo,
že mesiac má nado mnou moc.
Rozmýšľal kedy, ako, nevedel čím je,
čo ho trápi prečo nechce, či chce ?
Zomrela samota a ja som to nevedel stráviť,
lenže s ňou je mitak dobre.
Tak, že sa bojím keď odchádza,
tak, že mám strach keď zas príde.
Vedel, že chce, ale nešlo to byť tu,
počúval hlasy a nič mu nevraveli.
Sedel som v triede plnej ľudí a bol som sám.
Cítiac príchod niečoho čo ma bude mrzieť,
nevedel som to odvrátiť a mysliac
som si stále viac uvedomoval čo to pre mňa znamená.
Chcel byť tu a chcel byť tam a chcel
aby videl v tvári náznak strachu a nevedel.
Zase som mal rád síce cítiac sklamanie
túžil som naň nemyslieť a zároveň
chcel som aby to čo v mysli znie
spadlo a rozbilo, rozbilo sa o kameň.
Nemal nikdy šťastie a možno ho ani nechcel
bola krásna a on ju ľúbil –
a ja tiež
Komentáre